SteelPark a KEKS Design!

Viaceré firmy sa čoraz viac obracajú na katedry dizajnu s ponukou spolupráce na riešení konkrétneho projektu.  Napriek tomu, že v súčasnosti je pre mnohé z nich pozícia interného dizajnéra luxusom, zdá sa, že takýto druh spolupráce prináša prospech pre obe strany. Študenti nadobudnú praktické skúsenosti a firma získa dizajnérske návrhy, ktoré vzniknú nielen pod dohľadom pedagóga,  ale z rozličných návrhov si môžu vyhovujúci vyberať. Ako prišlo k spolupráci s US Steelom a vašou katedrou?

Tibor Uhrín: Ako vedúci katedry som dostal za úlohu vykreovať tím, ktorý by sa  podieľal na vzniku SteelParku. Dnešnému výsledku predchádzali dlhé debaty, ako využiť budovy bývalých skladov, ktoré dnes tvoria komplex Kulturparku. Prvé debaty boli predovšetkým o tom, ako využiť jednu z budov v v prospech oboch zúčastnených strán. V začiatkoch sme sa veľmi často stretávali a viedli debaty v tímoch všetci vedúci katedier – nielen z Fakulty umení, ale aj iných katedier Technickej univerzity – Elektrotechnická fakulta, Strojnícka fakulta a ďalších vysokých škôl z Košíc ako je Univerzita P. J. Šafárika. Zámerom bolo vytvoriť akési Science Centrum, ktoré môžeme vidieť v mnohých krajinách. Naším cieľom však bolo vytvoriť originálny projekt, ktorý by nebol ich kópiou. Finálna koncepcia SteelParku je viac menej výsledkom kompromisu, ktorý nezohľadňuje iba oceliarsku produkciu, ale prostredníctvom železa a ocele ide o predstavenie a znázorňovanie mnohých fyzikálnych javov jednoduchým a hravým spôsobom. Katedra dizajnu bola poverená navrhnúť dizajn prezentácie fyzikálnych pokusov a javov pozostávajúci z atypického mobiliáru a vytvoriť pre SteelPark grafický štýl,  ktorý by zohľadňoval zámer členenia expozície podľa jednotlivých poschodí; akúsi cestu výroby ocele – od tavenia železnej rudy cez výrobu ocele až po predstavenie výroby karosérií áut. Určil som mojich doktorandov Pavla CapikaJanu Novákovú, aby sa podieľali na príprave modulového mobiliáru a priebežne svoje návrhy konzultovali so všetkými členmi vedeckého tímu a tiež s ďalším doktorandom katedry dizajnu Samuelom Čarnokým, ktorý mal vytvoriť so svojim kolektívom spolupracovníkov vizuálnu identitu projektu. Dôležité je, že výber doktorandov bol správny a tí to perfektne zvládli. Treba pripomenúť, že nešlo len o dizajnérske návrhy. Dostali určitý balík financií,  s ktorým museli naložiť a dodať návrh kompletne zrealizovaný. Bola to pre nich nová skúsenosť: od konceptu až finálny produkt. Z pohľadu US Steelu to bolo celkom rozumné, pretože keby dostali len výkresy, ďalšie kroky by musel vykonať niekto iný v súčinnosti s autormi návrhov. Takto si sami manažovali aj výrobu. Mali predchádzajúce skúsenosti z workshopu Metal Inspiration, ktorý sme realizovali so Strednou odbornou školou Košice – Šaca. S odstupom času môžem povedať, že to dopadlo dobre. Zo strany návštevníkov je o SteelPark – ako vidno – záujem, a to je tiež dôležité.

Rovnako dôležitú časť autorských dizajnérskych návrhov predstavoval grafický štýl. Pri jeho návrhu ste však museli rešpektovať nielen celkovú koncepciu Kulturparku, ale aj návrhy produktových dizajnérov. Aký je teda výsledok vašej časti spolupráce?

Samuel Čarnoký: Čo sa týka grafického riešenia SteelParku, do spolupráce som nastupoval v záverečnej fáze, keď projekt už asi rok bežal. Bol som poverený za vizuálnu stránku projektu a mal som možnosť zostaviť si svoj tím zo študentov, ktorých som poznal, s ktorými som mal nejakú skúsenosť v rámci predchádzajúcich spoluprác a mohol som garantovať ich dobrou prácou a odbornosťou. Boli to Filip Zajac, Kristína Novosadová, Dávid Hutira. Nadväzovali sme na koncept produktových dizajnérov Pavla Capika a Jany Novákovej a hľadali riešenia ako prepojiť vizuálny štýl a mobiliár. Hoci návrhy na logo vznikli oddelene, v finálnom riešení sa návrhy prepojili. Bol to dobrý argument, s ktorým sa nám podarilo presvedčiť zadávateľa o správnosti našej cesty. Bolo veľa iných riešení, ktoré boli zaujímavé, ale v komunikácii so zadávateľom neboli odobrené.

Čo tímu produktového dizajnu priniesla táto spolupráca?

Pavol Capik: Aj pre nás bola práca na tomto projekte veľmi prínosná, napriek tomu, že zo začiatku sme mali menšie obavy z rozsahu projektu a množstva zapojených strán. Zaujímavé preto boli už prvotné porady v rámci Technickej univerzity, kde sa stretlo päťdesiat ľudí z rôznych fakúlt a odborov a debatovalo sa o koncepte. Ako produktový tím sme komunikovali s vedúcimi jednotlivých častí expozície, zisťovali sme ich požiadavky a to, ako exponáty fungujú, aby sme to ďalej mohli implementovať do návrhov. Veľká časť realizácie prebiehala v spolupráci so Strednou odbornou školou Košice – Šaca, kde sa kovové časti produktov priamo vyrábali. Bola to zaujímavá lekcia, nielen čo sa týka technickej časti práce, ale aj komunikácie. Učni si vyskúšali komunikáciu s dizajnérmi, my sme sa zas od majstrov naučili rôzne výrobné procesy, ktoré sme s nimi počas projektu konzultovali.

Čo sa týka našich produktov, vychádzajú z kryštalických štruktúr. Teší nás, že sa toho grafici chopili a prepojili tak celú vizuálnu prezentáciu projektu. Pri navrhovaní mobiliáru sme rešpektovali interiér a jeho čiernobiele ladenie. Pracovali sme s odtieňmi sivej farby a tým sme dosiahli, že exponáty aj grafické prvky vystúpili do popredia a určili charakter celého priestoru. Sme radi, že sa tento projekt uskutočnil a že SteelPark aj po dvoch rokoch fungovania stále láka, možno aj budúcich vedcov a dizajnérov.

Výber z rozhovoru z časopisu Designum 03/2015, autor článku: Jana Oravcová, redaktorka časopisu Designum.